Predstava, že by sa hriechy mali vyznávať kňazovi, sa v Biblii nikde explicitne nenachádza. Nový zákon dokonca neučí, že by v rámci Novej zmluvy mali existovať kňazi ako špeciálna kasta. Namiesto toho ukazuje, že všetci veriaci majú postavenie kňazov. 1. Petra 2:5-9 označuje veriacich za „sväté kňazstvo“ a „kráľovské kňazstvo“. Podobne Zjavenie 1:6 a 5:10 hovorí o veriacich ako o „kráľoch a kňazoch“.

V Starej zmluve sa ľudia približovali k Bohu prostredníctvom kňazov, ktorí pôsobili ako sprostredkovatelia a prinášali obete za ľudí. Po Ježišovej obeti však už nie je potrebné mať ľudských prostredníkov. Vďaka Nemu môžeme pristupovať k Bohu priamo a s dôverou (Židom 4:16). Roztrhnutie chrámovej opony pri Ježišovej smrti symbolizovalo odstránenie bariéry medzi Bohom a ľuďmi. K Bohu tak môžeme prichádzať osobne, bez sprostredkovateľa. Dôvodom je, že Ježiš Kristus je naším veľkým veľkňazom (Židom 4:14-15; 10:21) a zároveň jediným prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi (1 Timoteovi 2:5). Nový zákon síce spomína starších (1 Timoteovi 3), diakonov (1 Timoteovi 3), biskupov (Títovi 1:6-9) a pastierov (Efezanom 4:11), ale nenazýva ich kňazmi v zmysle prostredníkov na vyznávanie hriechov.

Keď ide o vyznávanie hriechov, 1. Ján 1:9 nás nabáda priznať hriechy priamo Bohu, ktorý je verný a spravodlivý, aby nám ich odpustil. Jakub 5:16 hovorí o vyznávaní „jeden druhému“, no nejde pritom o vyznávanie kňazovi, ako to učí rímskokatolícka cirkev. V texte Jakuba sa nikde nespomínajú kňazi ani cirkevní predstavitelia, a vyznanie hriechov „jeden druhému“ nie je v tomto kontexte spojené s odpusťovaním hriechov.

Rímskokatolícka cirkev odvodzuje vyznávanie hriechov kňazovi predovšetkým z tradície. Katolíci často poukazujú na Ján 20:23: „Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané.“ Na základe tohto verša tvrdia, že apoštoli dostali moc odpúšťať hriechy a že táto moc sa prenáša na ich nástupcov, biskupov a kňazov. Avšak, s týmto výkladom sú spojené viaceré otázky: (1) verš Ján 20:23 nespomína vyznávanie hriechov; (2) nikde nesľubuje, že by sa táto moc prenášala na následníkov apoštolov; (3) Nový zákon ani nenaznačuje, že apoštoli mali mať nástupcov s rovnakou právomocou. Podobné pripomienky platia aj pri veršoch Matúš 16:19 a 18:18 (rozviazanie a zviazanie), ktoré katolíci používajú na podporu svojej praxe.

Opakovane, Biblia neukazuje, že by sa hriechy mali vyznávať kňazovi. Hriechy máme vyznávať Bohu (1. Ján 1:9) a ako novozákonní veriaci nepotrebujeme ľudských prostredníkov. Vďaka Ježišovej obeti môžeme k Bohu prichádzať priamo. Ako píše 1. Timoteovi 2:5: „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš.“